Červenec 2013

Haters - 3. part

31. července 2013 v 18:24 | Alex Ayano Kowai |  Haters
Ohio minna :D Včera som nebola schopná pridať článok lebo som nemala note akosi po ruke :D A to z dôvodu, že je ségrin a musela ho nechať preinštalovať lebo mala 32 bitový windows a jej notebook má mať 64 bitový :D takže došiel až dnes a môžem vám písať s Windowsom 7 Enterprise :D čiže sme v Star Treku! :D ....a aby ste nič nemohli povedať tak som sa snažila napísať článok na mobile ale ten posratý vy*ebaný blog mi skoro zrušil mobil -_-" dokonca ani vaše blogy mi pomaly nechcelo otvoriť ale zaujímavé že napríklad mangafox mi otvorilo hneď :D v čom to asi bude?! :D žeby BLOG.CZ zabiják všetkej elektroniky? :D
Každopádne dnes som tu našťastie je môj mobil živý a zdravý ale bojím sa že s blogom budú od teraz sworn enemies :D
Takže, tu je tretia časť Haters. Táto poviedka pôvodne vychádzala na starom blogu, ale nechcem ju prestať písať takže som predošlé časti hodila tu a kto by mal záujem (všetci sa tešíte, ja viem :D) tak si môže prečítať aj predošlé dve tu:



Mankind

29. července 2013 v 12:55 | Alex Ayano Kowai |  Básne
Rozhodla som sa, že aby som tu nejako začala, dám tu básničku :D a bohužiaľ (zasa boh -_-") mi prišla jediná pod ruku táto :D Nie som si istá kedy som ju písala, ale asi som mala depresiu :D "ASI" :D ....Každopádne vám prajem príjemné čítanie (sama tomu neverí T_T)... Arigato!

WARMING! that´s true but.... I mean WARNING! May cause depression!


Mankind

Obloha plná hviezd...
Slnko dávno stratené v krajine zázrakov...
Svetlá veľkých miest,
nádej ničená smŕšťov čiernych mrakov.

Vtáci ticho mlčia,
cvŕčky nespievajú,
navôkol je ticho,
mestu naslúchajú.

Mesto plné svetiel,
áut a plné ľudí
jeho tmavá duša,
pri dotyku studí.

Mesto krásnych miest
a chladnokrvných príšer,
je našou budúcnosťou,
naším osudom...

Sme najmocnejší na Zemi,
no trpíme bezmocnosťou.
Žijeme len v nádeji,
len viera je našou cnosťou.

Veríme, že osud,
Boh na nezničí.
Prebudí nás zvuk,
keď železo zarinčí.

Železo zbraní viery,
hier nášho rozumu,
našej bezmocnosti,
nášho osudu.

Špinavé mesto,
plné nevinnej krvi,
to sme budovali.

V to veríme,
v to sa modlíme,
preto naše životy ztrácame a ničíme.



Vaša po tejto "básničke" (bojí sa to nazvať dielom diabla) mierne zdeptaná (,,Ako som niečo také mohla kedy napísať?") Alex Ayano Kowai :3 (true face --- -_-")


Poviedky

28. července 2013 v 1:59 | Alex Ayano Kowai |  Rozcestníky
Tu "by mal byť" (berte na vedomie moju stálu tvorbu) celý zoznam mojich poviedok na tomto blogu... zatiaľ ich veľa nie je :D Mno, príjemné čítanie :)







"One-shots"

Vaša Alex Ayano Kowai :)

Haters - 2.part

28. července 2013 v 1:42 | Alex Ayano Kowai |  Haters

Haters - 2.part

Bol to krásny, slnečný deň. Dovolím si ho teda nazvať stvoreným pre šťastné chvíle priateľov a rodín, ktoré by mali byť spolu a užívať si spoločne strávený čas a... ,,Tak prečo SAKRA sedím v škole?! Pff," odfrkla som si, keď som prekročila prah vysokých dverí a naskytol sa mi pohľad na umŕtvené duše mojich spolužiakov čím iným, než pravidelnou školskou dochádzkou. ,,Zase tieto?" ozval sa "nadšený" hlas našej opäť dokonale žiariacej triednej "lamy".

Haters - 1.part

28. července 2013 v 1:40 | Alex Ayano Kowai |  Haters

Haters - 1.part

,,Juliet! Juliet, počkaj ma!" kričala som na utekajúcu kamarátku nechávajúcu za sebou len široký kúdol prachu. ,,Juliet!" zvrieskla som a zastavila som sa. ,,Ak sa nezastavíš, tak hneď teraz pôjdem za Neallom a poviem mu, že ho..." zrazu mi pri pohľade na jej strašnú tvár vypovedali ústa službu. ,,Že ho čo?" ozval sa spoza nás mne bolestne známi hlas a bleskurýchlo som sa otočila. Nestálo tam nič iné, než to "Splesneté Hovno". ,,Že ťa do toho nič," odpovedala som a opätovala mu jeho vysoko pobavený výraz rovnakou kartou. ,,Ale, ale, Aly, čože by ste to môjmu drahému priateľovi chceli urobiť?" nadvihol dokonale vytvarované obočie, pričom sa mu okuliare zosunuli o pol centimetra nižšie a jeho dokonalo-ryšavé vlasy mu jemne povievali vo vánku z otvorených okien.

Until you die... 4. part

28. července 2013 v 1:38 | Alex Ayano Kowai |  Until you die

Until you die... 4.part - the last

,,Neall," ozval sa tichý chrapot z mojich úst, ktorými sa odrazu nedalo pohnúť. ,,Neall," zaznel môj slabý hlas znovu a moje oči neveriacky sledovali postavu, ktorá sa s prebleskom svetla prikrádala bližšie. ,,Neall!" zvrieskla som a môj hlas sa nenávratne rozprestrel do uší všetkých, ktorích ja som už dávno prestala vnímať. Moje myšlienky, moje všetko...bol len on. To nie je možné. ,,..nie je možné," zašepkala som, kým mi po líci stiekla trpká slza.

Until you die... 3. part

28. července 2013 v 1:37 | Alex Ayano Kowai |  Until you die
WARNING! may cause depression!

Until you die... 3. part

,,Uvidíš, zamiluješ si to...." tieti slová sa mi ozívali v hlave, keď ma slizká ale pevná ruka ťahala poloomráčenú preč cez oblah hustého plynu. Modré záblesky svetla a hlasité výkriky naznačovali, že tam niekde prebieha boj. Slabá. Všetko sa mi zahmlievalo pred očami, kým bolo moje telo udvádzané preč. V žilách mi pulzovala krv a koloval adrenalín. ,,Bola to pasca," ozval sa hlas v mojej hlave a ja som vedela, že má pravdu. Pot mi stekal z čela cícerkom a dych sa zrýchľoval každou sekundou môjho času. ,,Dúfam, že budú v poriadku," doletela na mňa myšlienka, keď sa predo mnou odrazu objavilo svetlo.

Until you die... 2. part

28. července 2013 v 1:35 | Alex Ayano Kowai |  Until you die

Until you die... 2. part

Všetci sa potichúčky ako myšky zoradili a pripravili na humbug, ktorý nastane hneď ako otvorím dvere a prekvapím našich nepriateľov modrou ničivou energiou spaľujúcou každý kúsoček ich odporných tiel. Čierne masky už viac neboli potrebné. Toto, bola otvorená vojna a všetci vedeli čo robia, keď do nej vstúpili. Ezreal sa postavil za mňa a ticho šepol:,, Môžme". Vtedy moje prsty siahli po kľúčke a tá sa so zavŕzganím pohla.

Until you die... 1. part

28. července 2013 v 1:33 | Alex Ayano Kowai |  Until you die

Until you die... 1.part

Na nočnej oblohe sa preblisla padajúca hviezda, keď sa rončanie zbraní nieslo mestečkom. Pomalé a nanápadné vzydychy boli jedinou známkou, že sme sa nepreminili na vraždiace tiene. Ľahkými skokmi sme sa predierali tmou po starých strechách domov. Nebol čas na zvyš, len čas na pomstu.