Haters - 1.part

28. července 2013 v 1:40 | Alex Ayano Kowai |  Haters

Haters - 1.part

,,Juliet! Juliet, počkaj ma!" kričala som na utekajúcu kamarátku nechávajúcu za sebou len široký kúdol prachu. ,,Juliet!" zvrieskla som a zastavila som sa. ,,Ak sa nezastavíš, tak hneď teraz pôjdem za Neallom a poviem mu, že ho..." zrazu mi pri pohľade na jej strašnú tvár vypovedali ústa službu. ,,Že ho čo?" ozval sa spoza nás mne bolestne známi hlas a bleskurýchlo som sa otočila. Nestálo tam nič iné, než to "Splesneté Hovno". ,,Že ťa do toho nič," odpovedala som a opätovala mu jeho vysoko pobavený výraz rovnakou kartou. ,,Ale, ale, Aly, čože by ste to môjmu drahému priateľovi chceli urobiť?" nadvihol dokonale vytvarované obočie, pričom sa mu okuliare zosunuli o pol centimetra nižšie a jeho dokonalo-ryšavé vlasy mu jemne povievali vo vánku z otvorených okien.

,,Nič ty buzna," povedala som po minúte ticha a sama som sa z toho ako posledný psychopat začala smiať. ,,Alyson!" povedala karhavo Juliet a ťahavo chytila ma za ruku, ,,prestaňte!". ,,Podľa teba je človek, ktorý sa o seba stará a nechodí oblečený v zemiakovom vreci buzna?" povedal a tým večne známym spôsobom si pritisol okuliare späť. ,,Nie, ale tí ktorí nosia hrebeň vo vrecku vždy a všade k tomu majú značne blízko," vyplazila som jazyk a podišla o krok bližšie naznačujúc , že sa takej štetky ako on nebojím. ,,Neviem ako si to mám vyložiť, ale môj mozog mi nahovára, že to myslíš tak, že som buzna a štetka len preto, že si češem vlasy?" povedal a jeho nohy na ktorých sa vynímali značkové botasky podišli takisto krok ku mne. ,,Štetka si preto, lebo na celej tejto škole nie je tvor ženského pohlavia, ktorého by si ešte nevyskúšal. Povedz, aj ti platia za tvoju prítomnosť?" zasmiala som sa víťazoslávne a odhrnula si dlhú ofinu, ktorá mi s obľubou padala do očí. ,,Všetky? Najmenej jedna "kreatúra" nie," povedal s toľkou sebaistotou v hlase až ma naplo. ,,Dve, sladká kreatúrka Juliet je so mnou," pritisla som si ju rukou k sebe. ,,No, vlastne.." začala so seba vypúšťať neisto. ,,Je-tu-niečo-o čom-neviem?" pozrela som na ňu s pohľadom vraždiaceho nočného monštra a dostala som nesmierny tik do oka. ,,Ale to bolo už pred rokom!" vdúvala sa mi do uší jej pre mňa nad mieru chabá obrana. ,,Ty si chodila s týmto .... s týmto Splesnetým Hovnom? S týmto Metrosexuálnym Sadistom?! S týmto?!" hovorila som zdesene pričom som rukou ukazovala na Andrewa, najväčšieho sukničkára celej školy. ,,Keď on je vážne milý a pekný..." slová pomaly a nervózne vychádzali z jej úst a môj tik v oku sa pomaly ale isto začínal stupňovať do frekvencie 50-krát za sekundu. ,,Ty spráchnivená, malomocná buzna! Ako si si dovolil chodiť s mojou priateľkou?! Kyaaaah! Čo si jej podstrčil? Akým rozsiahlym vymývaním mozgu musela prejsť aby si ju dostal?!" zvrieskla som. ,,Nenávidíš ma až tak veľmi?" povedal s úškrnom na tvári a s neprestávajúcim, hlasitým smiechom si prehrabol vlasy. ,,Asi áno," povedala som s kamenným (žulovým! Alebo vápencovým! :D) pohľadom, ,,asi áno." Pomaly som sa otočila a kľudným, tichým krokom som odišla na koniec fádnej školskej chodby, nedávajúc na sebe nič poznať. Hoci som nesmierne túžila pozrieť sa na jeho výraz tváre, ani stádo byvolov afrických by ma nedonútilo sa obzrieť. Potichu som zašla za roh a jakmile som im zmizla z dohľadu, rozbehla som sa do svojej triedy.
,,Prečo ho vlastne nenávidím?!" pýtate sa. Neznášam sukničkárov. They are just making girls cry. A ešte k tomu keď je to arogantný, sebaistý metrosexuál s egom dosahujúcim výšky Empire State Building-u.
Možno by som si mala na chvíľku oddýchnuť. Zložila som si chabo ruky na lavicu a hlavu položila nane. ,,Alyson! Alyson!" šuškala na mňa ako vždy dokonalo namaľovaná Lana, no ja som ju len drzo ignorovala tak, ako som sa neobťažovala počúvať nudný výklad učiteľa, pána Mayersa, prezývaného ako ináč než ,,uspávač hadov".
,,Aly, Aly, Aly, Aly, Aly, Aly!" ozvalo sa snáď tisíc-krát a ja by som v tú chvíľu pred Bohom prisahala, že nenávidím svoje meno. S tou najväčšou nechuťou som otvorila jedno hnedo-zelené, orieškové oko. (som hladná! :D) ,,Čo je!!" vybrechla som na svojho mladšieho brata Jacksona, pričom som skoro zmietla všetky veci zo stoličky hneď vedľa mojej postele. Bolo to 8-ročné zasrané dieťa bažiace po utrpení svojej "nevinnej" staršej sestry. Malo krátke, hnedé vlasy a oči farby horkej čokolády, ktoré sa na mňa teraz víťazoslávne pozerali. ,,Nestíhaš," ozvalo sa z jeho úst so širokým úsmevom. ,,Sviňa, jedna malá sopľatá!" vykríkla bohužiaľ len moja myseľ. Pomaly som sa "zhodila" z postele a v polospánku sa vychystala do školy. Za necelých dvadsať minút som dorazila zadychčaná a spotená ako, no veď vy viete ako. Stála som pred trojposchodovou, bielou budovou a umučene pozerala na dav žiakov, ktorý sa rozprestieral na celom pozemku pred vchodom. Tak som sa nimi predierala, kým oni rozoberali horúce témy a pokiaľ mi stáli v ceste, tak padali ako rady starých, obschnutých stromov, pričom ja by som držala motorovú pílu. ,,Muhahahahahhaaa!" rozžiarili sa mi povýšenecky oči, keď som sa konečne "dorezala" k mne známym ľuďom. ,,Alyson! Opäť po tebe zostala spúšť udupaných prvákov," uchechtla sa Merry a na tých čo prežili kalamitu vyplazila jazyk a ukázala dva prsty, čo v jazyku jej kmeňa malo znamenať: ,,Sme the best ale chceme svetový mier!" Povzdychla som si nad jej totálne nelogickou logikou a obrátila som sa na ostatné. ,,Tak, ako sa dnes máte?" usmiala som sa. ,,No zatiaľ to ide, ale Juliet ešte neprišla," povedali všetky viac-menej naraz za čo si vyslúžili môj udivený pohľad a možno aj zápis do Guinessovej knihy rekordov. ,,Ozaj, pohádali ste sa?" nahodila všetkými zatajovanú tému Lana, triedna kockatá hlava (v Alex-chaninom jazyku to znamená "šprt" :D) a otočila sa priamo na mňa, pričom ma preskenovala pohľadom, možno aj röntgenovým (bože to je také ťažké to napísať!! :D). ,,Neviem," povedala som bez akejkoľvek emócie v hlase. ,,Keď ona ma zradila!" vypustila som vlnu krokodílích sĺz a bolestne si kľakla na kolená. ,,Prečo?! Óoo Juliet, prečo?!" zahrala som precítenú divadelnú scénku. ,,Odpusť!" hodilo sa mi okolo krku rovnako vysoké, chudé dievča, pričom mi jej gaštanové kučery spadli do tváre. ,,Pch," vyšiel zo mňa zvukový hybrid a začala som sa pridusene váľať po zemi. ,,Veď ja viem, že ty naletíš na všetko, čo je k tebe milé a nevyzerá to ako päťdesiat ročná spuchnutá ponožka, teda myslím, že to je zlaté alebo pekné," skonštatovala som svoj odpúšťací manéver. ,,Sheeesh, tie dve sú na mňa niekedy vážne priveľa," chytila sa za čelo Lana a spolu s ostatnými potvorami čo tam stáli sa začali smiať, zatiaľ čo my sme ležali na asfaltovom parkovisku rozčapené ako uhorky zhodené z tridsiateho poschodia. ,,Óooo, my ladyyyy!" ozval sa zo školského zvončeka ten najneznámejší a najfalošnejšie spievajúci spevák, oznamujúci, že riaditeľ udelil "povolenie" žiakom vojsť do budov školy. Veronica a Merry nás postavili na nohy, zatiaľ čo naše šošovky putovali dlhými kruhmi až kamsi k mozgu, odkiaľ sa s ťažkosťami vrátili do pôvodnej polohy. ,,Ách, poďte!" odvliekli nás smejúc sa a vrtiac sa po schodoch až na tretie poschodie do "Cvok house-u", čo bolo pomenovanie pre našu triedu vymyslené tou najzákernejšou osobou aká mohla existovať, ktorá nás len tak mimochodom učila jazyk a literatúru. ,,Aly?" ozvalo sa šuškavo cestou po schodoch a ja som sa obzrela. ,,Hmmm?" nadvihla som obočie a sledovala úsmev, ktorý sa pohrával na Julietiných perách. ,,Chcela si tým povedať, že Andrew je pekný a zlatý?" zaznelo a mne skoro vyskočili oči z jamôk. ,,To som v živote nepovedala!" obraňovala som sa, ,,a keby aj bol, nikdy nedopustím, aby to vyšlo z mojich úst!" ,,Takže to priznávaš!" hlesla víťazne. ,,Nikdy!" ,,Ale áno!" ,,Nikdy!" ,,Nikdy! Nikdy! Nikdy! Na také parazitické monštrum by som sa ani nepozrela!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kira*Yume Kira*Yume | E-mail | Web | 31. července 2013 v 22:54 | Reagovat

Hodně vtipná povídka. :DDDDDD Bezvadně píšeš. :D

2 Inori Inori | Web | 2. srpna 2013 v 23:25 | Reagovat

Wow, úžasná poviedka, idem si hneď prečítať ďalšie diele *_* dosť ma niektoré časti pobavili :D

3 Amy Amy | Web | 15. srpna 2013 v 12:02 | Reagovat

Idem čítať ďalšie diely c: :DD Je to vážne komická poviedka, pobavila ma :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama