Haters - 3. part

31. července 2013 v 18:24 | Alex Ayano Kowai |  Haters
Ohio minna :D Včera som nebola schopná pridať článok lebo som nemala note akosi po ruke :D A to z dôvodu, že je ségrin a musela ho nechať preinštalovať lebo mala 32 bitový windows a jej notebook má mať 64 bitový :D takže došiel až dnes a môžem vám písať s Windowsom 7 Enterprise :D čiže sme v Star Treku! :D ....a aby ste nič nemohli povedať tak som sa snažila napísať článok na mobile ale ten posratý vy*ebaný blog mi skoro zrušil mobil -_-" dokonca ani vaše blogy mi pomaly nechcelo otvoriť ale zaujímavé že napríklad mangafox mi otvorilo hneď :D v čom to asi bude?! :D žeby BLOG.CZ zabiják všetkej elektroniky? :D
Každopádne dnes som tu našťastie je môj mobil živý a zdravý ale bojím sa že s blogom budú od teraz sworn enemies :D
Takže, tu je tretia časť Haters. Táto poviedka pôvodne vychádzala na starom blogu, ale nechcem ju prestať písať takže som predošlé časti hodila tu a kto by mal záujem (všetci sa tešíte, ja viem :D) tak si môže prečítať aj predošlé dve tu:




Haters - 3. Everything´s gonna be better (what?)

Od Juliet som odišla rovno domov. Akoby aj nie, keď už bolo desať hodín večer. Radostne ma oboznámila so svojím úžasne odpozeraným plánom z telky na piatkový večer, kedy sa malo konať to jej osudné "rande" s pánom "som z neho celá preč už 3 roky" inak nazývaným aj Neall. Myslím, že ak to môj chabý mozog dobre pochopil, tak sa mám chvíľu nenápadne obšmietať okolo jeho triedy, aby som zistila, čo plánuje a neskôr sa mám zamaskovaná ako nejaký sprostý pako exhibicionista v dlhom kabáte a slamenom klobúku vydať na obhliadku miesta pričom s ňou budem v stálom telefonicko-mikrofónovo-slúchadlovom kontakte. ,,Ách, ten jeden škriatok mi ale narobí starosti," pomyslela som si, a konečne po dlhom, neúprosne hnusnom dni zaľahla do mäkkej, prívetivej postele. ,,Bolo by to nesmierne jednoduché, keby som spolu s Neallom nemusela stretávať aj toho ryšaviaka, však?" zahľadela som sa na biely, rovný strop s otázkou položenou niekomu tam hore, ak tam niekto okrem našej susedy mohol byť. ,,Aj tak nechápem, čo ho tak nesmierne dostalo. Normálne sa len sebe navzájom smejeme do ksichtu. Žeby mal Jocelyn (triedna lama, ak niekto zabudol :D) natoľko rád? Je to vôbec v ľudských silách mať ju rád? Sú jej rodičia mimozemšťania? Myslím, že správna odpoveď pre všetky moje otázky by znela "Nie". Tá buzna si predsa vždy niekoho nájde len na týždeň. Nechápem ho. Čo si ich ani trochu neváži? Čo to vlastne trepem? Bože znižovať sa natoľko aby som sa snažila pochopiť toho metrosexuála, vážne som asi zaspatá," s týmito slovami som si dala facepalm a s túžbou zaspať čo najskôr som zatvorila oči.
***
,,Len chodiť dookola a pozorovať biele steny. Strach ktorý sa šplhá po tele a vrýva svoje ostré tesáky do najbolestivejších miest v mysli. Bolesť. Ostrá bolesť rozlievajúca sa celým telom ako záplava vody zamorujúca všetko načo si pomyslíš. Objatie ktoré by zahnalo všetky tieto pocity neexistuje. Zviechať sa v bolesti a prosiť o odpustenie. Očakávať najhoršie. Nechať nádej umrieť spolu so všetkým, čo mi kedy bolo drahé. Stratiť sa navždy. Sama. Samota. Strach. Bolesť. I´ve never wanted to turn to be bad...
,,Ouch," zavzdychala som. ,,Nočná mora?" chytila som sa za hlavu. Bolela, a to príšerne. Ostrá, neústupčivá bolesť sa mi v návaloch rozlievala z akéhosi stredu do celého mozgu. Jediná vec na ktorú som v tomto stave dokázala pomyslieť bola rúžová (nie modrá vy úchyláci! :D) tabletka z názvom Ibalgin. ,,Kašľať na pečeň," zamrmlala som si popod nos a postavila sa z postele. Prešla som na druhý koniec našej "útulne" preplnenej izby plnej Jacksonových hračiek a ticho za sebou zatvorila dvere. V kuchyni som otvorila drevené dvierka od skrinky a vysypala všetky lieky z priesvitnej kapsy na stôl. Samozrejme, že nič na moju hlavu ani po fyzickom ani po psychickom stave tam nebolo. S týmto pohľadom ma hlava rozbolela ešte viac, ak to vôbec bolo možné. ,,Prečo na celom svete práve ja musím mať matku, ktorá lieky konzumuje snáď ako jedlo?" ,,Potichu" som sa umyla, pričom som mala asi tak päť minút hlavu v studenej vode, obliekla sa, zobrala si školské vecí a ako väčšinu dní som aj teraz prišla do školy neskoro. Potom ako som si vypočula paviání rev triednej učiteľky som si sadla do lavice. Nemala som chuť na nič, dokonca ani na idiotské poznámky lamy, ktorá bola opäť vo svojom živle. Očividne jej to s Andrewom vychádza presne ako chcela. Nech sa teší, že je výnimočná. O týždeň ju odkopne a ona sa hodí okolo krku Erikovi. ,,Hmm, dnes má pekné tričko. Vlastne nie len to," pomyslela som si a nechala svoje oči tápať pri pohľade na jeho chrbát. Blonďavé, strapaté vlásky mu žiarili na hlave, vyzeral ako slniečko (bez prívlastkov, pretože to môže byť len "žlté" - čo by bolo dosť divné, alebo ,,teplé" - a to by bolo VEĽMI divné :D). Mal hnedé oči farby, horkej čokolády, ktoré teraz so záujmom sledovali poznámky jeho spolusediaceho Marka. Podoprela som si hlavu rukou, snažiac sa tlakom vyhnať tú otrasnú bolesť preč. Samozrejme, že bez akéhokoľvek úspechu. Znova som zablúdila zeleno-hnedými, zvedavými očami k nemu. ,,Ups," vyhŕkla moja splašená myseľ. Naše oči sa stretli. Chvíľu na mňa hľadel a vyčaril sladký úsmev. Zrazu ma zalialo teplo, akoby sa na mňa naozaj usmievalo Slnko roznášajúce príjemný pocit do každého kúska v mojom tele (ticho vy úchyláci! :D). Žmurkol na mňa a ja odhodlaná nesprávať sa ako splašená veverička, ktorá nechtiac rozdelila Pangeu som naňho s menším oneskorením vyplazila jazyk. Chcela som mu opätovať úsmev, ale po dvoch sekundách ma zavalila vlna ihiel zabodávajúcich sa priamo do môjho nevinného mozgu a tak z úsmevu zostal len bolestný výraz. Venoval mi ľútostivý pohľad a otvoril ústa akoby sa chystal niečo povedať, no ničoho som sa nedočkala. Učiteľka sa odtrhla od tabule a začala hlasno a neúprosne vysvetľovať príklad, čo nás oboch donútilo venovať jej pozornosť. Moju aspoň napoly, zvyšok si vynútila hlava. Neviem koľko času prešlo, ale po dvojhodinovke matematiky bez prestávky, ktorá nám bola odopretá kvôli našej "nepozornosti" (fakt netuším, kto to mohol byť) som sa cítila ako polo utopený pes, alebo výstižnejšie ako Pinocchio, ktorému starý, fúzatý deduško zatĺkal vlas po vlase. Mŕtvolne som ležala na lavici, pričom som sa rukami snažila hlavu priam vryť do tej oranžovej nevinnej dosky. Možno som si myslela, že ma bude bolieť menej. ,,Alyson, si v pohode?" opýtala sa starostlivo Juliet. ,,Vyzerám tak?" opýtala som sa jej s prehnane milým hlasom a ona odo mňa vydesene odskočila. ,,Zasa vychádza na povrch tvoja pravá povaha," zasmiala sa. ,,A aká je moja pravá povaha, ak sa smiem spýtať? Myslíš tú, ktorá by si momentálne odkopla hlavu do paralelného vesmíru, kde teraz ležím doma a spím?" pozrela som na ňu jedným okom hoci svetlo zaplavujúce triedu bolo v spojení s migrénou ten najhorší nepriateľ. ,,Niekedy si vážne beznádejný prípad," položila mi ruku na rameno a pokývala hlavou zo strany na stranu pričom sa jej hnedé kučierky vrteli okolo krku. (Bože ľudia! Skoro som napísala beznádejný panic...wtf?? čo sa so mnou deje?! O_O). ,,Hovorí tá úžasná osoba, ktorá svojej "najlepšejšej" ,ako ty hovoríš, priateľke ochotne dala tabletku?" povedala som s hlasom mŕtvoly (wtf hlas mŕtvoly? :D chýba mi nejaký vitamín, alebo to budú len mozgové bunky? :D). tak, že ironickejšie to už znieť nemohlo. ,,Nezabudla som ju naschvál!" nafúkla tváričky , pričom vyzerala ako šteniatko s vrtiacim sa chvostom. ,,Veď ja viem," pozrela som na ňu s ospravedlňujúcim pohľadom a opäť sa uložila do zimného spánku pevne rozhodnutá neprepustiť ani lúč svetla. ,,Idem za Veronicou, niečo odo mňa chcela, ale hneď som späť," začula som jej hlas a súhlasne zahmkala. ,,Bože, nemôžem sa na nič sústrediť, prečo práve dnes?" zneli chabé otázky, na ktoré som nechcela ani nečakala odpoveď. ,,Si v poriadku?" ozvalo sa nado mnou a počula som ako si niekto sadá na stoličku vedľa. S vrzgotom sa prisunul bližšie a ja som zastukala. ,,Prepáč," ospravedlnil sa a ja som z jeho hlasu vycítila úsmev. Pomaly som natočila hlavu a otvorila oči, aby som zistila, aký poľutovaniahodný chudák si sadol, vedľa mňa v takomto stave. ,,Erik?" vzdychla som. ,,Fúha, toľko nadšenia," zasmial sa, ,,ale nie, ja som len taký mimozemšťan čo sa naňho podobá." Uškrnul sa a rozstrapatil mi vlasy. ,,Hej!" zavrčala som naňho a s hlavou na lavici som sa aspoň pokúsila ich dať do pôvodnej polohy. ,,Nemôžem ťa tu predsa nechať len tak na mňa drzo vyplazovať jazyk," rozosmial sa a jeho ruka nenápadne pristála na mojom ramene. Bola väčšia než som si myslela, a teplá. Pomaly som zatvorila oči a nechala ho jemne mi prechádzať po chrbte. Bolo to príjemné. Nebyť mojej hlavy ostala by som tak navždy. ,,Takže takýto servis dostáva lama od toho ryšavého sadistu?" odznelo mi v mysli. ,,Juliet!" ozval sa mne povedomý hlas a vyrušil ma už z tak úbohých myšlienok. ,,Neall?" ozval sa kdesi spoza mňa Julietin hlas a mne to zrazu prišlo ako rozhlasová hra. ,,Pohni si," povedal niekto tretí otráveným hlasom. ,,Okey okey, čo to do teba zrazu vošlo?" odpovedal Neall a ja som dostala zlé tušenie. ,,Ehm, Juliet, týka sa to piatku..." začal Neall a ja som natiahla uši aby som počula viac. ,,Čo od nej môže chcieť?" prebehlo mi hlavou, ,, a prečo je tu aj tá buzna?" Zaplakala som si sama pre seba, ale nechystala som sa na tú mnou nepochopenú scénu pozrieť. ,,Cítiš sa aspoň trošku lepšie?" ozval sa Erik a odhrnul mi dlhé vlasy aby mi videl do tváre. Druhou rukou ma stále ukľudňujúco hladil po chrbte, čo mi spôsobovalo neskutočne príjemný pocit pohodlia. ,,Ummm," zamňaučala som spokojne a nechala na tvári ležať slabý úsmev pri čom som aj zabudla na Juliet a Nealla. ,,Čo to je? Umieranie?" ozval sa drzý hlas mnou nenávidenej osoby. ,,Čo teba do toho?" vyštekla som naštvaná aj z toho, že tá otázka zastavila Erikovu ruku. ,,Bolí ju hlava, ozrejmil Erik a pomaly mi prehrabol vlasy. ,,Sakra, prečo to vôbec tomu slniečku dovolím?!" pomyslela som si. ,,Práve si si odpovedala," povedal môj vnútorný hlas a mala som pocit, že ak by sa zhmotnil dal by si facepalm. Nestačí na to tabletka?" opýtal sa akoby sme práve teraz spadli z čerešne a som si istá, že mal zasa ten svoj vševediaci pohľad. ,,Keby ju niekto mal, tak tu neležím ako taký blbec a nerozbíjam si hlavu o stôl," povedala som nervózne a hlavne otrávene. ,,Prečo ma vždy musí vytáčať?! To chcem tak veľa? Len aby prestal dýchať!! Sakra!! Hlava!! Ouch," zaplakala som si v myšlienkach.

Prepáčte mi ľudkovia, asi som to trošku prehnala s dĺžkou :D Viac už tu dať nemôžem takže takto :D No, dúfam, že sa vám to páčilo :)

Vaša maximálne nelogická Alex Ayano Kowai :3
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Koľko má monštrum vládnuce tomuto blogu rokov?

13
19
17
15
20
12
14
16

Komentáře

1 DeadPillow DeadPillow | Web | 1. srpna 2013 v 3:00 | Reagovat

Ahoj, nejsem si jistá zda jsem odpovídala na tvou žádost o spřátelení. Omlouvám se, pokud ti píši tu samou věc již podruhé. (^ , ^)" Spřátelím moc ráda! :) Jdu si tě přidat :) Jinak povídku si přečtu od začátku. :)

2 Kira*Yume Kira*Yume | E-mail | Web | 1. srpna 2013 v 9:15 | Reagovat

:DDDDDDDDDDDD Tenhle díl byl úplně nejlepší řekla bych. xDDDD Těšim se na 4.část :DD *vysmátá*

3 Ame Ame | E-mail | Web | 1. srpna 2013 v 12:20 | Reagovat

Polovinu jsem přečetla už včera večer, ale byla jsem na pokraji stavu bez tíže (čti: málem usnula v posteli s notebookem na břiše, sáčkem želé bonbónů po ruce a se psem u nohou), takže jsem se rozhodla dočíst to až teď (jinak bych byla schopná do komentářů napsat vážně trolloviny).
Dobrá kapitola, chudák, nechtěla bych podobnou bolest hlavy zažít :/

4 DirtyFoxx DirtyFoxx | Web | 1. srpna 2013 v 22:02 | Reagovat

Rada spriatelím :) už som si ťa zapísala^^

5 Lairai Lairai | Web | 1. srpna 2013 v 22:38 | Reagovat

Nápodobně to mám já s tvýma povídkama :D Mno až budu v řecku nebudu moc obíhat protože wifi je jen na recepci a nebude asi moc čas ^^" ale až přijedu tak si je určitě přečtu :D

6 Saki Saki | E-mail | Web | 2. srpna 2013 v 19:37 | Reagovat

Wooh, tak som sa konečne dostala aj k samotnému komentáru xDD Pozerám, že to je dlhšie ako obyčajne a vôbec nemám nič proti, samozrejme xDD Haha, tie tvoje opisy situácií ma neprestanú baviť, vieš ich napísať fakt skvele a hej, myslím, že tvoje dialógy sú dobré, rozhodne si na tom lepšie než ja takže *-* No som zvedavá, čo sa tu ešte zvrhne, pretože to na tom konci vyzerá až moc podozrivo xDD Teším sa na pokračovanie *-*

Haha, neznie to divne, asi by som to napísala rovnako, alebo aspoň podobne xDD A že 'vyznaniach', ty ma raz zavraždíš xDD Ach jaj xD Ešte raz ďakujem :D

7 Stanush Stanush | Web | 2. srpna 2013 v 23:24 | Reagovat

tatry sa otriasli lebo to tak zadunelo :D to si mi nevedela napisať smsku že je nová časť?! :D vieš že momentálne nechodím na bloges.. no to je jedno k poviedke :D
:D len chodiť dookola a pozorovať biele steny :D a neni jej z toho špatne? :D ja by som tie steny ogrcala :D keby sa mam tolko otačať :D
zlatičko ja to nechapem. .ty pišeš take morbidne veci a ja sa na tom strašne smejem proste :D ja to nechapem ale zua chvilku sa začnem toho všetkeho bať a aby si vedela, budeš to mať na svedomi ty! a to myslim uplne važne :(
a s tym beznadejnym panicom :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD bože to jak sa skloňuje :D si ma totalne zabila! :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
no čo ti poviem akože nevadilo by mi keby to je viac šťastne lebo sa bojim už.. takže julieta nech si najde volakeho romea :D a ide sa :D If you know what i mean! :D:D:D:D:D
no to je jedno proste chcem pokračko.. ale trošku viac take šťasne.. :) a SVOJU POVIEDKU!!! :D idem ti to hneď napisať do priani!! :D

8 Inori Inori | Web | 2. srpna 2013 v 23:50 | Reagovat

Že dlhé? Vážne mi bolo hrozne ľúto, keď som zistila, že už som na poslednej vete TT_TT (to sa mi často nestáva), veľmi sa mi páči tvoje popisovanie situácii a tak :3 a naozaj som dúfala že to ešte nebude končiť XD

Ten človek o ktorom som písala určte nechodí tajne na môj blog, lebo už dávno prestal blogovať ^^ a Katekyo je dobré asi až od takého... 20 dielu? Pri tom začiatku som sa naozaj prehovárala aby som si to pozrela ("trošku" som preskakovala v "zbytočných" dieloch), ale teraz sa to dá :D

9 Fabula Ficta Fabula Ficta | E-mail | Web | 3. srpna 2013 v 3:51 | Reagovat

Ďalší diel! Ďalší diel! Ďalší diel! *Škandu-je! Škandu-je!"*

10 Ryuu L ^^ Ryuu L ^^ | Web | 4. srpna 2013 v 19:28 | Reagovat

XDDD ja som dobre sprostá :D dnes som totálne unavená, takže ak som prečítala "ružová tabletka" nevedela som si dať dve a dve dokopy XDD.. kriste... zrejme si tento diel budem musieť prečítať na ďalší víkend znova :'DDD

uvedomuješ si inak, že hĺbka, myšlienka a depresívnosť tejto myšlienky, je rázne prebitá tvojimi komentármi v zátvorkách?! XDD... som trochu z toho v rozpakoch :D ale.. :DD... myslím, že to proste už patrí k tebe ♥ ^^

11 Ryuu L ^^ Ryuu L ^^ | Web | 4. srpna 2013 v 19:29 | Reagovat

..."a depresívnosť tejto myšlienky"  O_O WTF?! XDDD vidíte! :DD chcela som napísať... "...tejto poviedky"... XDD zrejme to dnes rýchlejšie zaparkujem do postele XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama