Maze - 4. part

28. července 2013 v 1:27 | Alex Ayano Kowai |  Maze

4. Záchranca

,,Keď som bola menšia, všetci sa ma štítili. Nie, žeby som im to zazlievala, bola som predsa dcéra vraha, ale bolo mi smutno. Neustále ma prenasledovaly myšlinky na to čo som videla a hoci to už boli roky, stále to mám čerstvo v pamäti. Všetci vraveli, že na to zabudnem, ale nikto mi v tom nepomáhal a tak som nikdy nezabudla. A ani nezabudnem. Budem to so sebou niesť, až do smrti...."


Ako som tam tak stála s uterákom na hlave, nedokázala som pochopiť jediný dôvod, prečo ma to dievča pustilo ku sebe domov. Po mysli mi chodila drásavá myšlienka na to, že som sa jej votrela do súkromia a hoci na to moje svedomie nemalo dôkazy, ostreľovalo ma jednou výčitkou za druhou. Vošla som do dverí, ktoré po príchode otvorila a objavila som kúpeľňu. Boli tu modré kachličky všade dookola a tvorili akési nezvýčajné trojuholníky, ktoré dodávali miestnosti dušu. Pomaly som sa predklonila, uterákom si osušila premočené, kučeravé vlasy a zahľadela sa do veľkého, lešteného zrkadla predo mnou. Videla som seba, ale niečo sa mi nepáčilo. Zamračila som sa na svoju ruku, a potom na vlasy. ,,Pfff" odfrkla som pri myšlienke na odpornú genetiku a vyšla von. Obzrela som sa po Yasuko, ale našla som ju. Zobrala som tašku na plece a vydala som sa do dverí, do ktorých pred chvíľou vošla. Uvidela som roztiahnutý gauč a na ňom vankúš a perinu. ,,Už si suchá?" otočila som sa a zbadala ju v rohu miestnosti. ,,Vieš, asi mi do toho nič nie je, ale prečo si nešla domov?" pozrela na mňa spýtavým pohľadom a mne zovrelo žalúdok. Nevedela som čo povedať. Sklopila som zrak pozerajúc sa na zem. Snažila som sa niečo vymyslieť, ale nechcela som klamať. ,,Tak mi to povieš potom" povedala s úsmevom a ukázala na pohovku. ,,Dala som ti tam nejaké periny, nechceš niečo jesť?" Skôr než som stihla čokoľvek povedať, už jej nebolo. O chvíľu sa zjavila s dvoma táckami na rukách a trochu mi pripomínala profesionálnu čašníčku. Podala mi tác, na ktorom bola miska a v nej som podľa vňne spoznala čínsku sáčkovú polievku. Svoju položila na stôl, so skrine vytiahla akési oblečenie a hodila ho po mne so slovami: ,,V tom môžeš spať, nechceme aby si sa utopila v tom rybníku čo máš na sebe" Usmiala sa na mňa a ani neviem prečo sme sa začali smiať. Smiali sme sa tak dlho, až sme sa rozosmiali ešte viac, lebo som sa začala dusiť a kašľala som ako postihnutý chipmunk. Neskôr som hodila svoje veci do práčky a pozerajúc akúsi komédiu sme jedly polievku. Práve som si vložila sústo do úst, keď niekto zazvonil a ja som skoro vypskla polievku na všetko predo mnou. Yasu sa začala smiať a šla otvoriť. Dvre sa otvorili a ja som začula zrýchlený dych, ten človek asi behal. Na podlahu z neho kvapkala voda a škárami medzi kachličkami sa šírila ďalej. Mal na hlave kapucňu a na chvíľu sa zapiral rukami o nohy, kým sa vydýchal. Keď zdvihol hlavu, jeho oči sa zastavili na mne. Vedela som, že tento zvedavý, skúmavý pohľad, bude znamenať veľa otázok. Nepríjemných otázok....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama