Listopad 2013

Because I´m SUPERMEGADUPERKILOGIGATERA idiot

16. listopadu 2013 v 16:54 | Alex Ayano Kowai |  Just my thoughts
Viem, že bola streda! a viem, že som písala trojstranový test z dejepisu presne v stredu...a ešte viem, že dobrá známka to nebude -_-"

Well, chcela som vám porozprávať príhodu, ktorá sa mi stala včera. Bolo to absolútne trápne a nevinné - aspoň z môjho pohľadu. Takže, na víkend sme docupitali ja, môj už 5 dní 9-ročný brat a mama ku babke. Samozrejme že s tortou a troma balíkmi chipsov z tesca s cibuľovou príchuťou. U babky nás čakala samozrejme babka, dedko a teta so svojím synom, ktorý je od môjho brata o polroka mladší --- sú ako neriadené strely (bratia). Pre mňa to znamenalo babysitting, našťastie ich však zamestnal počítač a online hry ako to už pri dnešnej generácii býva. Ja som ostala teda s Puntíkom, čo je šteniatko mojej tety, ktoré milujem. Je to jazvečík ale mne aj tak pripomína dinosaura :D neskôr, keď už bolo asi 6 hodín večer, som bola predurčená ísť s nim vonku na prechádzku. Prakticky mi to bolo jedno keďže vonku už bola tma a nikto tam nebol, keďže Bardejov je taká diera na Slovensku, že o nej pomaly nikto nevie :D Šla som si teda aj s havom von a prechádzala sa po "parku". Lietal kade sa dalo, ťahal ako také trdlo ale OKAY to bolo v pohode. Neskôr štekal na manželský pár s deťmi aj to bolo fajn. Kým sme nestretli iného psa. Najprv som aj s ním prešla okolo veľmi pekného chalana, ktorý sa na mňa usmial :DDDDDD. Ale za ním bol pes. And that was the problem. Punťo totiž skáče do všetkého čo chodí a dýcha (aj nedýcha ale o tom potom). Teda sa rozbehol k tomu psovi a ja som ho len tak tak držala, kým ten chalan zavolal toho - svojho psa k sebe. To by bolo okay ale Punťo sa mi nakoniec vytrhol a namieril si to rovno k tým dvom ťahajúc vodítko za sebou, a ja som mohla len vrieskať a utekať za ním ako taký debil. Punťo začal do toho psa mierne skákať (bol dvakrát menší - Punťo) a ja som len utekala a cítila sa nadmieru trápne. Chalan samozrejme celú túto "situáciu" pozoroval, zdvihol vodítko od Punťa a keď som dobehla tak mi ho s úsmevom podal. Ja som sa však cítila ako taký debil, keďže to vyzeralo akoby som to urobila naschvál -_-". So slovami ďakujem som teda odkráčala so sklonenou hlavou a vyparila sa preč. Neskôr ešte stihol skákať Punťo do psa jednej pani ktorá ho poznala a dokonca sa vrátil aj ten chalan so svojím psom oblečeným v rúžovom svetríku :D Čo by som dala za neviditeľný plášť... ale celý čas sa na mňa usmieval! Prečo sa to však muselo stať tu v tejto riti netuším :D Etooo...dnes plánujem ísť s Punťom zasa! :D Nejako ma to začalo baviť :D

Alex Ayano Kowai :3

In my remains of black soul

10. listopadu 2013 v 15:51 | Alex Ayano Kowai |  Básne

Tichá noc a chladné vzdychy,
slabé syčanie nenávisti,
bolesť sa derie cez skrivené kútiky úst,
a viečka padajú pod náporom slasti.

Jeden pohľad, jeden cit.
Rytmus srdca, pohltiť.
Prameň krvi steká hnevom,
a neúprosná noc sa valí.

Pachuť pomsty zovrie päste,
trpké telo zmieta sa ešte,
ešte stále neprehralo
slasti sa nikdy nepoddá.

Bolesť driapajúca sa po stene pomsty,
z ktorej ostávajú len bezútešné trosky,
trhá pod sebou nežné city
a ovláda myseľ hriešnika.

Dotyk roztrasených rúk,
pevne zvierajúcich srdce obete,
bozk s horkou príchuťou,
neoblomné kliešte.

Dúfajúc v slobodu, hriešnu no prázdnu,
udiera ztrýznenú dušu, bezvládnu,
plnú vzdoru a sladkého utrpenia,
keď po lícach stekajú krvavé pramene.

Mŕtve chladné srdce ostáva nemenné,
nepoddajné a zvrátené,
len pocit bolesti pokoj dosadí,
lež startený cit nepríjde nikdy.

Preto bozky dotykmi dokazuje,
telo pod sebou zamiká,
úteku bráni a s úsmevom vie,
čo čaká naničhodníka, ktorý jeho lásku odmieta.

Obrana, útok a sladká výhra,
v dosahu čo chmatá po nich,
v pasci len tichúčko číha,
na moment keď sloboda padne do jeho rúk.

Nadvláda krutého trýzniteľa,
v mihu oka končí sa, nepriateľa
premáha však túžba po moci,
len s tichým výkrikom do tmavej noci
necháva čas plynúť.

Objavená moc siaha až do tmy,
a vyberá si svoju daň,
daň voľby byť slobodný,
alebo zostať prikovaná k milovanému tyranovi.

Len dve telá a chvíľková moc,
nenávisť, bolesť a bitka o hrdosť,
láska, vášeň a neskrývaný chtíč,
pohlcujú vôňu bolesti a krvi,
snáď s úmyslom nechať ich aspoň teraz,
aspoň v tejto chvíli nechať plynúť život,
a ničotu vražedného sveta odložiť na potom...


Alex Ayano Kowai

I´m sure God hates me..

5. listopadu 2013 v 0:47 | Alex Ayano Kowai |  You must be kidding me.. right??
Well... iste ste už na nejakom blogu čítali poviedku. Teda dúfam... pretože ak nie, tak to niečo vypovedá o niekoho inteligencii a lojalite ku Alex-sensei!! (všimli ste si, že ešte pred pár sekundami to bolo -chan? xD).
Nič to, dúfam teda, že vieme o čom hovoríme (že to viete vy, ja ešte ako také vedomie mám :D) a teda...
Ako som tak lietala po stránkach a blogoch a pátrala po dobrom materiáli na voľný čas, narazila som aj na to na čo som nechcela. Vážne je takéhoto "SHITU" plný celý net. Neviem, možno ma len Yashin nemá rád, ale uznajte, že niektoré ukážky (nie sú doslovné, ale podstatný obsah a občasne aj slová, citoslovcia sú zachované) vážne lezú na mozog. ,,Čo som komu spravila?" zneli moje občasne vybuchujúce myšlienky a ja som sa musela pozastavovať nad dielami samotného diabla, akými som ešte včera nazývala tie moje. Tak toto ma ale dostalo...presvedčte sa na vlastné oči, uši, nosy...


Liebster Blog Award ....

2. listopadu 2013 v 17:56 | Alex Ayano Kowai |  Admin - čo ste o mne ešte nevedeli
Deň keď mozgové bunky vymreli....


Pravidlá:
1) Napísať 10 faktov o sebe.
2) Odpovedať na 10 otázok zadávajúceho.
3) Vymyslieť 10 otázok pre odpovedajúcich.
4) Nominovať 5 blogov a oznámiť im to.